Prehrala boj so zákernou chorobu. Podarilo sa mu zvíťaziť nad rakovinou, je to veľký bojovník. Noviny sú plné takýchto správ. Používať vojenský slovník v súvislosti s rakovinou však neprospieva nikomu a ničomu.

Ako človeka, ktorý pracuje so slovami a s jemnými nuansami ich významov, mi vždy zaškrípe v ušiach, keď počujem označenie rakoviny ako „zákernej choroby“. Myslím si, že zákerní môžu byť akurát ľudia – choroba predsa nemá žiadny úmysel, len sa šíriť v tele hostiteľa a čo najdlhšie prosperovať. Alebo teda, keď už prisudzujeme chorobe zákernosť, v zmysle zradnosti, nečakaného úderu, tak takto by sme mohli označiť aj mnohé iné choroby. Ale ešte som nepočula, že by bol zákerný infarkt, alebo že niekto prehral boj s cukrovkou.

Sú to také hnidopišské úvahy, veď metafory používame v jazyku sústavne a vždy ich treba brať s rezervou, tak čo tu otravujem? Komu záleží na slovách, keď ide o život? Zdá sa, že nielen mne. Pred pár rokmi sa objavilo viacero výskumov, ktoré sa zaoberali škodlivosťou militantnej terminológie používanej pri liečbe rakoviny, a to nielen na pacientov a ich okolie, ale aj celkovo na všetkých ľudí.

Psychológ David Hauser z Queen's University v Kanade publikoval začiatkom roka 2019 štúdiu, ktorá naznačuje, že bojové metafory by mohli mať negatívny vplyv na to, ako jednotlivci uvažujú o rakovine a to môže podkopávať ich ochotu starať sa o svoje zdravie, vyhľadať lekára a podstúpiť vyšetrenia pri varovných symptómoch. Spolu s Norbertom Schwarzom z Univerzity v Južnej Kalifornii zistili, že vojenské metafory viedli k tomu, že zdraví jedinci hodnotili liečbu rakoviny ako náročnejšiu, ako keď boli tieto liečby popísané bez metafor alebo ako proces. Bojové metafory tiež viedli k tomu, že ľudia boli fatalistickejší. Vraveli, že ak má niekto dostať rakovinu, dostane ju bez ohľadu na to, čo robí.

Rakovina nie je nepriateľ, ale choroba, ktorá hrá podľa vlastných pravidiel a nie vždy reaguje tak, ako predpokladáme. Liečba rakoviny nie je vojna, ktorá sa dá vždy vyhrať dobrou stratégiou a bojovým odhodlaním. Bojové metafory preto môžu vyvíjať priveľký tlak aj na novodiagnostikovaných pacientov.

Rakovina nie je nepriateľ, ale choroba, ktorá hrá podľa vlastných pravidiel. Liečba rakoviny nie je vojna, ktorá sa dá vždy vyhrať dobrou stratégiou a bojovým odhodlaním.

Ak sa choroba nevyvíja dobre, liečba nezaberá, alebo ak pacient zle znáša vedľajšie účinky liečby, môže nadobudnúť pocit, že bojuje zle – že nerobí dosť, že sa nesnaží dosť. Ak bojovú terminológiu používa jeho lekár, môže mu vopred nahnať strach, že sklame jeho očakávania. Výskum, ktorý uskutočnili vedci z Pensylvánskej univerzity, ukázal, že lekári, ktorí používali militantný slovník, boli k pacientom s rakovinou menej empatickí. Viac sa sústreďovali na víťazstvo nad rakovinou, ako na to, aby poskytli pacientom najlepšiu možnú starostlivosť.

Iste, sú pacienti, ktorí sami túto terminológiu v pohode používajú a dokonca ich povzbudzuje, vyvoláva v nich pocit, že majú chorobu pod kontrolou, že sa k nej stavajú aktívne. Výskumníci z Kalifornskej univerzity pod vedením psychoonkológa Davida Spiegela však zistili, že pacienti, ktorí o svojej liečbe hovorili ako o boji, boli častejšie úzkostní a depresívni.

Na druhej strane sú pacienti, ktorí sa už len pri slovách ako boj doslova zhrbia v obrannom reflexe. Ak sa popri podstupovaní liečby snažia aj normálne žiť, môže to v nich vyvolať pocit viny. Takto predsa boj nevyzerá! Opisujú obavy zo sklamania rodiny i priateľov, ak by „s rakovinou nebojovali“. Lenže nikto nedokáže neustále bojovať. A najmenej zo všetkého potrebuje človek na konci so silami od svojho okolia počuť slová ako: Ty si veľký bojovník, ty to zvládneš! Všetky tieto nepríjemné pocity môžu emocionálne a fyzicky vyčerpávajúci proces liečby zhoršovať ešte viac.

Namiesto toho, aby sa o liečbe rakoviny hovorilo ako o boji, je lepšie hovoriť o nej ako o procese, ktorý môže byť náročný, ale nie je nevyhnutne zápasom. Nebojujme s rakovinou, radšej podstupujme liečbu. Rakovina nie je zákerná ale závažná choroba. A namiesto potreby zvíťaziť nad ňou, sa s ňou vysporiadajme. Podstatné je pristupovať k onkologickej starostlivosti s nádejou a rozhodovať sa na základe informácií.