SLADKÉ HRY MODERNÉHO ŽIVOTA

Article image

Ochorenie diabetes mellitus nie je lacná záležitosť. V roku 2010 predstavovali náklady na túto diagnózu v EÚ 80 biliónov, čo tvorilo 10 % všetkých nákladov v zdravotníctve. Priemerná suma na 1 pacienta bola približne 1500 eur, avšak niektoré krajiny (Rakúsko, Švédsko, Holandsko a Francúzsko) vynaložili až 3000 eur. Sú to vysoké čísla, ale nie neopodstatnené. Je známe, že pacient diabetik vyžaduje častejšie návštevy v ambulanciách, spotrebúva viac liekov a vyžaduje viac liečebných zásahov, má vyššiu pravdepodobnosť hospitalizácie v nemocnici aj potreby urgentnej zdravotnej starostlivosti. Diabetici strávia v zdravotných zariadeniach 2,5-krát viac času než pacienti bez tejto diagnózy. Tento fakt má priamy vplyv na zníženie kvality života nielen samotných pacientov, ale aj ich príbuzných a je previazaný s ich následným sociálnym aj ekonomickým statusom.

Aktuálny stav a budúcnosť diagnózy diabetes mellitus

IDF Europe (International Diabetes Federation, European region) ako európska centrála Medzinárodnej diabetologickej federácie dnes zastrešuje 71 národných diabetologických organizácií v 46 krajinách Európy. Aktuálne sa pod iniciatívou Mobilizácia pre diabetes (M4D) snaží na pôde EÚ inštitúcií (parlament, komisia) a Svetovej zdravotníckej organizácie prispieť k zlepšeniu situácie chorých s diabetes mellitus integráciou svojich zámerov do národných politík krajín EÚ v oblasti prevencie, zdravotnej starostlivosti aj liečby s cieľom vytvorenia paneurópskeho fóra. Medzi strategické priority patrí zníženie incidencie diabetes mellitus a jeho komplikácií, venovanie pozornosti výskumu a zabezpečenie dodržiavania práv pacientov s touto diagnózou (1).

14. november je už každoročne ustanovený ako Svetový deň diabetu. V tento deň prebiehajú v médiách rôzne kampane a diskusné fóra s cieľom informovania širokej verejnosti o tejto diagnóze. Každý rok je navyše snaha zamerať tieto informácie určitým špecifickým smerom. Počas rokov 2018 – 2019 je pozornosť sústredená na rodiny s diabetes mellitus. Veď čísla hovoria jasnou rečou: 425 miliónov dospelých ľudí má dnes diabetes mellitus (čo je 1 z 11), 212 miliónov je podľa odhadov stále nediagnostikovaných (čo je 1 z 2 dospelých), v 1 zo 6 tehotenstiev sa rieši nález hyperglykémie, 1 milión detí a adolescentov má diabetes mellitus 1. typu, 2/3 ľudí s touto diagnózou dnes žijú vo veľkých mestách (čo predstavuje približne 279 miliónov ľudí) a 2/3 ľudí s diabetes mellitus sú v produktívnom veku (čo predstavuje 327 miliónov ľudí vo veku 20 – 64 rokov) (1).

V nasledujúcich tabuľkách je uvedený prehľad aktuálnych dát a prognostických odhadov prediabetu aj diabetu v rôznych súvislostiach (porovnanie za roky 2017 a 2045).

Diabetes mellitus a prehliadané súvislosti

Ochorenie diabetes mellitus (ľudovo cukrovka) nie je medzi laikmi neznámou diagnózou. Nie je však dostatočným strašiakom – prieskumy poukazujú na to, že takými sú rakovina, infarkt myokardu či mozgová príhoda. Diabetes mellitus je, bohužiaľ, medzi pacientmi vnímaný ako „bezpečná“ diagnóza, s ktorou sa dá žiť dlhodobo pri relatívne dobrej kvalite života. Je to ale naozaj tak?

Obličky

Prevalencia chronického ochorenia obličiek celosvetovo je 8 – 16 %. Toto ochorenie môže ovplyvňovať všetky fázy farmakokinetiky liekov, ktoré diabetici užívajú hojne – absorpciu, distribúciu, metabolizmus aj exkréciu. Je zaujímavé, že pokiaľ pacient s diabetes mellitus 1. aj 2. typu nemá ani po 15 – 20 rokoch diabetickú nefropatiu, je už iba malé riziko, že sa u neho táto komplikácia vyvinie. Riziko rozvoja konečného štádia ochorenia obličiek je u pacientov s diabetes mellitus 13-krát vyššie než u nediabetikov. Pokiaľ ide o ochorenia vývodných močových ciest, diabetici majú vyšší výskyt infekcií, urosepsy, dysfunkcie močového mechúra (zhoršené vyprázdňovanie, ale aj inkontinenciu z preplnenia) a karcinómu močového mechúra (3).

Depresia a demencia

Depresia diabetikov je v úzkom vzťahu k horšej spolupráci na liečbe (a teda k horšej kompenzácii diabetu) a k zníženej spokojnosti s liečbou, čo vedie k väčšej invalidite a častejšej mortalite. Zaujímavú kapitolu predstavuje u diabetikov vzťah medzi depresiou a kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi aj ochoreniami. Prevalencia depresívnych symptómov u diabetikov je 20 – 40 %.

Inzulín má v mozgu 2 hlavné funkcie: kontrolovať príjem potravy a ovplyvňovať kognitívne funkcie, tak­že hyperglykémia a hyperinzulinémia akcelerujú v mozgu procesy starnutia a sú sprevádzané zmenami nálad a zhoršenou funkciou pamäte. Fyzická aktivita predstavuje kognitívnu rehabilitáciu a prevenciu pred neurodegeneratívnymi ochoreniami aj u diabetikov (4).

Zmysly

Zrak

Sťažovanie si inak zdravého človeka na kolísanie zrakovej ostrosti nás môže upozorniť na prítomnosť diabetu. Pacienti s diabetes mellitus majú 10- až 20-krát vyššie riziko oslepnutia v porovnaní s nediabetikmi (5).

Sluch

Poškodenie sluchu je u diabetikov považované za podhodnotenú a prehliadanú komplikáciu diabetu. U mladých pacientov s diabetom treba myslieť aj na vzácnejšie genetické ochorenia typu Wolframov syndróm. Zaujímavú hypotézu priniesla japonská štúdia na 850 mužoch vo veku nad 65 rokov, ktorá dokázala, že prítomnosť výrazných vrások na koži tváre bola v priamom vzťahu k zhoršeniu sluchu (5).

Chuť

U diabetikov nachádzame častejšie znížené vnímanie chuti (hypogeuziu) na sladké, slané a horké jedlá. Okrem genetického vplyvu sa tu zrejme uplatňuje aj poškodenie chuťových pohárikov a slinných žliaz hyperglykémiou. To vedie k preferencii sladších a slanších jedál s následným nepriaznivým vplyvom na kompenzáciu diabetu, hypertenziu a obezitu (5).

Čuch

Fyziologické aj patologické zmeny glukózového metabolizmu je možné detegovať aj v nosovej sliznici, keďže nielen chuť, ale aj čuch predstavujú kľúčových regulátorov výživy. Preto neprekvapuje, že meranie vydychovaných plynov, ktoré sa tvoria v pľúcach, v krvi alebo v periférnych tkanivách ako metabolicky vedľajšie produkty ľudských buniek alebo kolonizujúcich mikroorganizmov, je dnes považované za moderný neinvazívny spôsob monitorovania metabolizmu (5).

Hmat

Najcitlivejšie hmatové receptory sú umiestnené v koži, pričom ich najväčšia hustota je na končekoch prstov a na špičke jazyka, najmenej je ich na chrbte. Hmat je citlivý poplašný systém, ktorý pomáha človeku prežiť. U diabetikov nachádzame najčastejšie tieto poruchy hmatu: dyzestézie, parestézie, zmeny vnímania citlivosti (hypo-, hyper- a anestézie) a alodýnie (5).

Európske iniciatívy v oblasti diabetológie

Na pôde Európskej únie bolo v poslednom období iniciovaných niekoľko projektov týkajúcich sa ochorenia diabetes mellitus, a to EuRhythdia, ePREDICE a Feel 4 Diabetes. Keďže ani v jednom z nich Slovensko priamo neparticipovalo, v nasledujúcom prehľade je súhrn najdôležitejších informácií o ich cieľoch a eventuálnych záveroch (ak boli ukončené) (1).

EuRhythDia

Išlo o 5-ročný projekt ukončený v júni 2017. Projekt vychádzal z nasledujúcich čísel: 60 miliónov Európanov dnes žije s diagnózou diabetes mellitus, ďalších 32 miliónov Európanov má riziko rozvoja diabetes mellitus. Viac než 20 % európskych pracujúcich pracuje v nočných smenách, čo je známy rizikový faktor diabetes mellitus 2. typu. Projekt mal ambíciu zodpovedať aj tieto otázky:

  1. Môže terapia svetlom zlepšiť pocit pohody zamestnancov v nočných smenách?
  2. Môže telesné cvičenie realizované v čase pred nástupom na nočnú smenu zvýšiť ostražitosť a výkonnosť zamestnanca počas nočnej práce?
  3. Môže medikácia melatonínom upravovať kvalitu spánku u zamestnancov pracujúcich v nočných smenách?

Odpovede na tieto otázky boli kladné a je predpoklad, že budú pretavené do konkrétnych odporúčaní pre jednotlivé štáty EÚ (6).

ePREDICE

Plný názov tohto projektu je Early Prevention of Diabetes Complications in People with Hyperglycaemia in Europe. Je zameraný na včasnú prevenciu diabetických komplikácií u ľudí s hyperglykémiou, pretože je známe, že kvalita života ľudí s už diagnostikovaným diabetom je výrazne znížená aj vďaka jeho vývoju (pracovná neschopnosť v dôsledku invalidity). Trvanie projektu bolo od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2017, do projektu sa zapojilo 9 krajín (Austrália, Rakúsko, Bulharsko, Grécko, Taliansko, Poľsko, Srbsko, Španielsko, Turecko) a skúmanou skupinou boli muži aj ženy vo veku 45 – 74 rokov. Cieľom bolo určiť strednodobý a dlhodobý efekt včasného intenzívneho manažmentu hyperglykémie s linagliptínom, metformínom alebo ich kombináciou pridaním k zmene životného štýlu na vývoj komplikácií a porovnať to voči skupine osôb, u ktorej bola vykonaná iba úprava životného štýlu. Výstupom projektu by malo byť vypracovanie štandardizovaného základného protokolu pre prevenciu slepoty, konečného štádia chronického ochorenia obličiek a netraumatickej amputácie dolných končatín (6).  

Feel 4 Diabetes

Tento projekt je naplánovaný na roky 2015 – 2019. Zapojilo sa doň 6 európskych krajín (Bulharsko, Maďarsko, Grécko, Španielsko, Fínsko, Belgicko). Jeho cieľom je propagovať zdravý životný štýl a pustiť sa do boja s obezitou a s rizikovými faktormi obezity (6).

Záver

Nikto nepochybuje o tom, že dnes aj vďaka intenzívnemu výskumu máme k dispozícii veľké množstvo dôležitých informácií o diagnóze diabetes mellitus. Mnohé iné, podstatne zriedkavejšie sa vyskytujúce ochorenia, len závistlivo vzhliadajú k tejto diagnóze. Je to pochopiteľné – početnosť prípadov priaznivo ovplyvňuje afinitu investorov podieľať sa na financovaní výskumu, pretože návratnosť vložených investícií je jedným z dôležitých atribútov. Aj početnosť iniciatív v prevencii tohto ochorenia nielen v Európe, ale aj inde vo svete je chvályhodná. Napriek tomu v úvode prezentované prognostické čísla nárastu diabetes mellitus v populácii do budúcnosti nepredpokladajú trend poklesu. Možno je načase prestať o prevencii ochorenia diabetes mellitus iba hovoriť.

 


Literatúra:

  1. https://www.idf.org
  2. International Diabetes Federation – IDF Diabetes Atlas, 8th Edition, 2017, 150p
  3. Perušicová J.: Diabetes mellitus a ledviny, vývodné močové cesty, Maxdorf Jesenius, 2014, 118s.
  4. Perušicová J., Mohr P.: Diabetes mellitus a deprese, demence, Maxdorf Jesenius, 2013, 147s.
  5. Perušicová J., Piťhová P.: Diabetes mellitus a smysly, Maxdorf Jesenius, 2012, 79s.
  6. https://cordis.europa.eu
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 04/2018

Diabetológia

Posledné vydanie roka 2018 časopisu inVitro prináša aktuálne informácie z oblasti diabetológie. Odbor, ktorý v posledných rokoch závratne naberá na význame, zastrešuje témy…

MUDr. Marta Dobáková

Všetky články autora