Predstava pokojnej smrti v spánku bez predošlých komplikácií, trápenia a nemocničných štrapácií je krásna. Ideálna. Ale nie vtedy, keď sa udeje nečakane, nevysvetliteľne a u príliš mladého človeka.
Koncom 70. rokov začalo v Amerike zomierať v spánku zarážajúce množstvo hmongských prisťahovalcov z Laosu vo veľmi mladom veku, v priemere mali 33 rokov. Zalapali po dychu a kým stihla prísť pomoc, bolo po nich. Pitvy nič neodhalili. Epidemiológovia to nazvali „syndrómom náhleho neočakávaného nočného úmrtia“. Syndróm zabil viac Hmongov ako päť hlavných príčin smrti dohromady.
Až antropologička Shelley Adler (autorka knihy Sleep Paralysis: Night-mares, Nocebos, and the Mind-Body Connection) prišla s teóriou, ktorá to vysvetľovala. Dala si dohromady dve veci – folklór a spánkovú paralýzu. Počas spánku v najhlbšej fáze naše telo vypne všetky svaly ovládané vedomím (okrem očných) a pri zobudení ich zas zapne. Ale istá časť ľudí sa občas zobudí skôr, ako sa svaly „zapnú“ a zažije nepríjemný stav – spánkovú paralýzu. Sú už pri vedomí, ale nemôžu sa hýbať. Antropologička súčasne vedela, že v hmongskej kultúre sa verilo na nočného ducha menom „dab tsog“, ktorý dokáže obete v noci znehybnieť a zadusiť ich. Hmongskí šamani doma v Laose proti nemu praktikovali magické rituály a vedeli démona zahnať. Ale v USA bolo šamanov veľmi málo. A väčšina Hmongov nemala príležitosť praktikovať v zahraničí svoje náboženstvo. Keď však na nich prišla nočná mora, spomenuli si na ducha, prepadli panike a dostali infarkt. A ako sa šírili správy o spánkových úmrtiach v ich komunite, zomieralo stále viac mužov.
Západná medicína bola na iracionálny strach krátka, a tak povolala do služby hmongských šamanov. Keď muži prišli k lekárovi, okrem bežného vyšetrenia dostali aj trochu magických úkonov. Jeden šaman napríklad umiestnil nad dvere na obranu pred démonmi meč. Muži verili, že teraz sú chránení. Keby démoni prišli, mohli ich odraziť. Úmrtí prestalo pribúdať. Len preto, že sa zmenili ich očakávania.
Naše očakávania môžu dramaticky a v niektorých prípadoch až bolestne a smrteľne ovplyvniť náš život. Ak toto vieme, môžeme to využiť vo svoj prospech.
Môžeme si myslieť, že Hmongovia boli hlúpi a spiatočnícki, ale viera je mocná čarodejka aj v západnom svete. Napokon podobného démona, čo v noci dusí ľudí, prípadne im inak robí zle, nájdeme vo folklóre takmer všade na svete, len jeho mená a podoby sa menia. A schopnosť ľudí uveriť, že im niečo škodí tak veľmi, až im to ublíži aj skutočne, nie je ani v civilizovaných krajinách záležitosťou len zaostalých a nevzdelaných ľudí.
Naopak, môže sa to stať aj ľuďom, čo priveľa čítajú. Napríklad také negatívne účinky statínov, o ktorých sa pred časom veľa písalo v anglicky hovoriacich krajinách. Len tam sa potom objavili po požití liekov silné bolesti svalov až u 10 – 12 % pacientov. V Japonsku a vo Švédsku sa vedľajšie účinky prejavovali len u 2 % pacientov, čo je normálna miera výskytu v kontrolných skupinách užívajúcich placebo. V USA a Spojenom kráľovstve negatívnym účinkom verili, a tak sa aj prejavili.
Naše očakávania môžu dramaticky, a ako naznačujú prípady vyššie, až bolestne a smrteľne ovplyvniť náš život.
Ak toto vieme, môžeme to využiť vo svoj prospech. V knihe The Expectation Effect: How Your Mindset Can Change Your World autor David Robson píše, že ak napríklad budeme veriť, že máme pevnú vôľu, dokážeme veľa. Ak si myslíme, že naša pevná vôľa na dosiahnutie našich cieľov nestačí, bude to tak, ako si myslíme. A tak je to i so šťastím, chudnutím či starnutím.
David Robson tvrdí, že ľudia s pozitívnejším prístupom k seniorskému veku majú menšiu pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie strata sluchu, osteoporóza a ďalšie choroby, dokonca aj Alzheimerova choroba než u ľudí, ktorí si starnutie spájajú so senilitou a rôznymi postihnutiami. Cituje aj štúdiu profesorky Beccy Levy z Yale, ktorá zistila, že ľudia s pozitívnym vnímaním starnutia žili o 7,5 roka dlhšie ako tí s negatívnym vnímaním.
Veru, žiadna mágia. Iba vlastné očakávania. Treba teda už len silno veriť v pokojnú nečakanú smrť v spánku, v zdraví a v čo možno najvyššom veku. A pre istotu mať nad dverami nejaký šamanský meč. Môže byť aj valaška. Podkova. Kríž. Veď každý vie najlepšie, čo mu funguje.
