Kartu, kľúč či preukaz môže ukradnúť zlodej. Heslo prelomí hacker. Tvár je oveľa bezpečnejší zámok. Pokiaľ ju príliš nevylepší plastický chirurg.

Herec Marko Igonda v prestávke nakrúcania zobral do ruky mobilný telefón a chcel zavolať manželke. No telefón sa odmietal odomknúť. Tú tvár nespoznával. Bol totiž zamaskovaný za starého muža do filmu Slúžka tak dokonale, že oklamal aj celkom sofistikované systémy mobilných telefónov na rozpoznávanie tváre. Našťastie mohol použiť číselný kód na odomknutie a večer sa masky starého muža zbavil.

To istá mladá Číňanka Huan dopadla oveľa horšie. Pred troma rokmi absolvovala plastiku nosa. Následne bola odhlásená zo všetkých online nákupných a platobných brán, ktoré používala, pretože proces bezpečnej identifikácie cez rozpoznávanie tváre nevedel, kto je. Huan mala problémy aj v práci, nemohla vykázať svoje príchody a odchody, pretože tie tiež fungovali na princípe skenovania tváre pri vchode. A nemohla ani cestovať, pretože keď sa registrovala na platformy pre platenie vo vlakoch a hoteloch, použila namiesto hesla systém na rozpoznávanie tváre.

Plastický chirurg, ktorý Huan zmenil nos, jej dôrazne radil, aby si išla aktualizovať svoj občiansky preukaz. Konkrétne si nechať znovu zoskenovať tvár, aby sa jej nestalo to, čo inej Číňanke. Tú zastavili dopravní policajti pre akýsi drobný priestupok a chceli od nej doklady, aby jej vypísali pokutu. Jej tvár sa totiž nezhodovala s tou, ktorú mali uloženú v policajnom systéme. Policajti ju chceli obviniť z krádeže cudzej identity, kým sa nepriznala, že absolvovala plastickú operáciu.

Huan napriek všetkým administratívnym problémom a obštrukciám, ktoré jej plastika nosa spôsobila, povedala novinárom, že je so svojím novým nosom spokojná a že to stálo za to.

Rastúca popularita a zväčšujúca sa dostupnosť estetických zákrokov je veľkou výzvou pre inteligentné systémy pracujúce na princípe rozpoznávania tváre, a to aj v menej policajných štátoch ako Čína. Tam sa totiž demokraticky zvolení politici musia zaoberať aj otázkou, do akej miery je sledovanie ľudí kamerami narušením súkromia a obmedzovaním osobnej slobody.

Rastúca popularita a zväčšujúca sa dostupnosť estetických zákrokov je veľkou výzvou pre inteligentné systémy pracujúce na princípe rozpoznávania tváre.

Napríklad letiská v Madride a Barcelone koncom roka 2021 s veľkou slávou ohlásili, že začali testovať systém rozpoznávania tváre, ktorý pasažierom umožňuje odbaviť sa, prejsť bezpečnostnou kontrolou a nastúpiť do lietadla bez toho, aby museli ukázať občiansky preukaz, pas alebo palubný lístok. Systém vraj dokáže identifikovať aj tváre ľudí s respirátormi. To sa nepáči mnohým ľuďom domýšľajúcim do dôsledkov, kam môže takéto sledovanie viesť. Dokonca vznikajú hnutia, ktoré využívajú bizarné dizajnérske nápady – okuliare s LED svetlami, masky, šatky a kukly s potlačou tváre, tričká či šperky, ktoré sa snažia snímače opticky obalamutiť.

Softvér na rozpoznávanie tváre funguje na princípe biometrie. Na rozdiel od dvojrozmernej fotografie používa technológiu viacerých bodov, tzv. uzlov na vytvorenie trojrozmernej mapy tváre. Niektoré systémy merajú 80 takýchto uzlových bodov, iné 160. Parametre, vďaka ktorým je každá tvár jedinečná, zahŕňajú napríklad šírku nosa, štruktúra lícnej kosti, dĺžku čeľuste, vzdialenosť medzi očami či hĺbku očných jamiek. Keď sa zosnímajú, porovnávajú sa s tvárou uloženou v databáze.

Technológia samozrejme zohľadňuje rôzne obmeny – napríklad inú pózu, výraz, osvetlenie, ale tiež starnutie. Zaznamená aj zmeny, ako sú kruhy pod očami, akné, nové fúzy, ochabujúca pokožka či pár nových vrások. Naskenuje ich a uloží pre budúce porovnanie. Takže systém sa neustále prispôsobuje vášmu „novému normálu“. Dokáže akceptovať aj jemnejší facelift, zmätú ho až dramatickejšie zmeny tváre a zvlášť ak ich je vykonaných niekoľko naraz, takže je zrazu odlišných príliš veľa uzlových bodov.

Systémy na rozpoznávanie tváre sú stále dokonalejšie, už vo chvíli, keď toto čítate, sú múdrejšie, ako keď som ja tento text písala. Navyše, trendom plastickej chirurgie nie je drasticky meniť tvár, ale naopak, robiť jemné vylepšenia, ktoré by mal bežný pozorovateľ vnímať ako prirodzené. Ono by to vlastne mal byť test dobre urobenej plastickej operácie – že vás vlastný mobil spozná.