Mám klaustrofóbiu, sklony dávať nevyžiadané kritické rady, chudé lýtka a na stres reagujem hnačkou. To je jediné, čo som zdedila po mame, zvyknem hovorievať a k tomu dodávať výčitku, prečo som po nej nepobrala radšej krásne zuby, husté vlasy a talent na jazyky.
Pri telesných znakoch nepochybujem o tom, že je to genetická záležitosť. Ale zaujímalo by ma, či niekde vo svojich génoch mám zapísanú aj schopnosť všetko a všetkých kritizovať, alebo som sa k tomu dostala výchovou a odkukávaním domácich príkladov. Lebo, úprimne, v našej rodine majú kritické sklony všetci, takže z tohto aj tak nemôžem obviňovať len mamine gény či jej výchovu. A keď sa tak obzerám po slovenských internetoch, mám niekedy pocit, že kritizovať všetkých a všetko je národný šport. Najskôr na mňa malo vplyv všetko dohromady. A to sa do toho ešte primiešala epigenetika.
Keď v roku 2003 vedci kompletne zmapovali ľudský genóm a oznámili, že napísali všetky stránky užívateľskej príručky k ľudskému telu, radosť im pokazili kolegovia, ktorí sa venovali relatívne novej vedeckej disciplíne – epigenetike. Prišli totiž so zistením, že na to, aby sa nejaký genetický znak prejavil, nestačia len samotné gény a ako sú v nich poskladané nukleotidy, teda základné stavebné kamene DNA. Treba ešte epigenetické mechanizmy a vonkajšie vplyvy, ktoré tieto epigenetické procesy spúšťajú. Akoby mapovačom genómu povedali, fajn, díky za mapu, ale teraz nám ukážte, kde sú zátarasy, prerábky a presmerovania.
Ja si epigenetiku laicky predstavujem ako taký prepínač na géne, ktorý ho za istých podmienok zapne, vypne, zosilní alebo utlmí. Na webe Veda na dosah som sa dočítala, že tým „prepínačom“ môže byť výživa a životný štýl matky v tehotenstve. Aj negatívne zážitky a stresové situácie však umožňujú vyvolať biochemické epigenetické zmeny, ktoré rozkážu génom, či sa majú prejaviť a ako silno. A to nielen v tehotenstve, počas vývoja plodu, ale aj vtedy, keď už je dieťa na svete. Nepriamo tieto procesy môže ovplyvniť zlá spoločnosť v detstve, zlé zážitky alebo zlá výchova.
Zlá výchova – a sme doma. Roky sme tu mali spor gény alebo výchova a teraz vysvitlo, že namiesto „alebo“ treba radšej použiť spojku „a“.
To, čo máme vo svojej genetickej výbave, nie je finálny vzorec vytesaný do skaly a môže sa aj v priebehu nášho života meniť.
Niektoré epigenetické štúdie odhalili, že láskavé zaobchádzanie matky s dieťaťom alebo mláďaťom významne ovplyvňuje jeho epigenetické predispozície v psychickej oblasti. Pri porovnávaní matkou zanedbávaných a nezanedbávaných myší sa objavili veľké epigeneticky podmienené rozdiely v psychickej vyrovnanosti, schopnostiach a v inteligencii. Materská starostlivosť mení v mozgu myšacieho potomka nastavenie jeho génov.
Pri výskume na ľuďoch zas zistili, že deti, ktorých matky počas tehotenstva z rôznych príčin trpeli, ako aj deti, ktoré boli po narodení týrané, mali oveľa viac metylovaný gén pre glukokortikoidový receptor, čo neskôr ovplyvňovalo aj ich správanie v dospelosti. Okrem zvýšenej reakcie na stres mali aj vyššie riziko obezity, depresií a niektorých autoimunitných ochorení.
Nová štúdia z marca tohto roka z Washingtonskej štátnej univerzity pridáva dôkazy, že nielen nepríjemné, ale dokonca aj neutrálne správanie matiek k deťom v 1. roku života korelovalo s epigenetickou metyláciou na géne s názvom NR3C1, keď mali deti 7 rokov. Tento gén je spájaný s reguláciou reakcie tela na stres.
Niekde pri metylovaní a glukokortikoidoch sa začínam v chápaní epigenetiky svojím sedliackym rozumom strácať, ale teda zobrala som si ponaučenie, že to, čo máme vo svojej genetickej výbave, nie je finálny vzorec vytesaný do skaly a môže sa aj v priebehu nášho života meniť.
S úžasom sledujem najnovšie správy, ako dnes veda skúma možnosti epigenetických liekov na preprogramovanie rakoviny. Bude skvelé, keď jedného dňa budeme mať tabletky, ktoré zmenia nastavenie našich génov na také, ktoré je nášmu životu prospešnejšie. Mne sa však veľmi pozdáva myšlienka, že na mnohé choroby a poruchy by vlastne nebolo treba žiadnych liekov, ak by sme sa k sebe všetci správali menej kriticky a láskavejšie.
